„Vidieť svet v zrnku piesku alebo v poľnom kvete. Držať nekonečno vo svojej dlani a večnosť v hodine.“

William Blake

Farmanová je bytostná maliarka, ktorá nás presviedča o tom, že umenie nepotrebuje burácajúce tézy ani dramatický afekt. Že krása je silná sama osebe, bez titulkov sémantiky a sloboda sa dá nájsť aj vo svetle samotnom. V jednom rozhovore umelkyňa povedala: „Keď chcem namaľovať portrét, ako dôvod mi stačí, že vidím tvár v peknom svetle. Stačí mi krásne svetlo dopadajúce na nejaký predmet, stačí mi detail, moment, ktorý chcem namaľovať. Je v tom sloboda, lebo nepotrebujem nad ničím špekulovať. Je to dôvod namaľovať čosi, čo nemusí siahať k filozofickým výšinám. Stačí, že je to dobrý okamih. A pokojne ten okamih zopakujem a namaľujem aj dvadsaťkrát.“

Jana Farmanová absolvovala Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave (Ateliér maľby prof. Jána Bergera) v roku 1996, teda v čase, keď tradícia stratila kredit a súčasné mohlo byť len to najnovšie. Napriek tomu a možno práve preto sa stala maliarkou, pre ktorú nie je maľba iba jednou z možností, ale nutnosťou. Približne desať rokov po absolvovaní školy sa jej maľby začali objavovať vo výstavných sieňach, a to nielen na individuálnych výstavách, ale najmä v prestížnych kurátorských výberoch. Pravidelne vystavuje vo verejných a v súkromných slovenských, českých a v zahraničných galériách.

Kurátorkou aktuálnej výstavy je Beata Jablonská, ktorá mimoriadne pozorne vníma jej tvorbu, na spoločnej výstave sa však stretávajú až po 10 rokoch. 

Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.