Haasove rezonančné zóny

Profil slovenského umelca Ašota Haasa (nar. 1981) pripomína pravidelný kryštalický mnohosten, ktorého povrch určujú mnohé javy a veličiny. Ide o mnohoraké školenie – stredoškolské kamenosochárstvo, následne priemyselný a transport dizajn, nakoniec sklársky a sochársky ateliér na VŠVU v Bratislave (2002-07). Ide o širokospektrálny záber zbierania vizuálnych dát a vstupov z vedeckých oblastí: čerpá z fyziky, optiky, deskriptívnej geometrie, kvantovej mechaniky, kybernetiky a pod. Programovo formátuje svoje otvorené výskumné pole, kde experimentálne generuje matematické moduly a geometrické kódy. Prináša úsporný prístup aj minimalistické výstupy s vypustením všetkých nadbytočných detailov a zdobností. Jeho nosným materiálom je sklená transparentná hmota a platne optického plexiskla, do ktorých „vypaľuje“ svoje geometrické obrazce. V tomto rozšírenom euklidovskom priestore sa jeho základnými stavebnými prvkami stávajú elementárne tvary (kruh, štvorec, elipsa), virtuálny vzorec, obnažené telo skla, diamantový rez, index lomu či interferencia svetla. Vzniká tak celý rad čistých, perfektných tvarov sklenených diskov a svetelných reliéfov so simuláciou kruhov v priestore pixelov, ľadových explózií, či krúživých galaxií. Haas tak výnimočne prepája odlišné svety a charakteristiky – tvrdosť a krehkosť (ako u obľúbeného diamantu), hodinársku presnosť a výtvarnú citlivosť, racionálny geometrický systém a energické vibrácie, kinetické modely. Nakoniec do hry vstupuje aj istá nestabilnosť „kryštalických“ štruktúr a obrazcov pri vnímaní jeho diel – vzniká efekt moiré. Potrebné chvenie stabilných sústav, odkazujúca na efemérnosť, neuchopiteľnosť, či pulzáciu v siločiarach optických „vĺn“.

Súčasná výstava Ašota Haasa v bratislavskej White and Weiss Contemporary Art Gallery predstavuje na Slovensku v premiére najnovšiu sériu prác pod názvom Resonance of Sound (2015-16). Ide o cyklus reliéfov z plexiskla, v ktorých umelec vizuálne „zaznamenáva“ vlnenie zvuku v priestore. Na začiatku však stálo vytvorenie autorského projektu laserovej harfy (A x B x C, 2013), kde divák môže slobodne prerušovať laserový lúč v priestore a v momente jeho fyzického kontaktu vytvárať zvukovú stopu. Vzniká tak prenikavé prepojenie priestoru, pohybu a zvuku. Následne Haas toto interaktívne vymedzenie priestoru zvukom pomocou laserovej harfy skenuje a digitálne upravuje. Tak na základe zoskenovaných zvukových frekvencií vznikajú svetelné obrazy, vyskladané z jednotlivých rebier liateho plexiskla. Napokon vznikajú dostredivé dynamické kompozície v tvare kruhu, alebo pozdĺžne zrkadlovo rozvrhnuté podľa symetrických osí. Autor teda prináša kompresované rezonančné a optické dosky s vysokou denzitou; vizuálne seizmografy krajiny zvuku s mohutnou krivkou frekvencií z epicentra. Dochádza tu aj k disperzii svetla a zvuku, závislej od ich vlnovej dĺžky (rovnako aj pri vodných hladinách, či elektromagnetickom žiarení). Ašot Haas tak pomocou týchto rytmických „optických vlnovodov“ modeluje prenos do inej dimenzie. Nielen pre vpustenie 3D na dvojrozmernú plochu, ale predovšetkým pre transmisiu do inej opticko-sonickej sústavy, do tajomstva prieniku plexiskla, zvuku a svetla…